reklama

Napadol ma tetrov.

Je 5. apríľa 2009. Ukazuje sa nádherné jarné počasie a tak vyrážam do prírody. Mierim do Veľkej Fatry. Zaparkujem v sedle Malý Šturec a vyrážam po červenej značke ku Kráľovej studni. Prekvapuje ma množstvo snehu, ktoré ešte leží na lesnej ceste, ľutujem, že som nezobral bežky. Zopár bežkárov ma predbehlo, ľahko kĺžuc po snehu, kým ja sa namáhavo brodím, ale nevadí, aspoň vypálim cholesterol a pôjdem len potiaľ, pokiaľ sa mi bude chcieť. Ale čím viac som išiel, tým viac sa mi chcelo, takže po necelých 3 hodinách som pri horskom hoteli Kráľová studňa. Hneď na terase ma zastaví ozrutné psisko, ktoré ma dôkladne oňuchá a keď vycíti priateľské úmysly, necháva ma sadnúť si do kresla.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Na terase už sedia dvaja bežkári a dvaja českí turisti, ktorí zišli z hrebeňa na snehuliach. Objednávam si pivo a spolu s ostatnými sa kochám krásou veľkofatranskej prírody.
Psisko na terase zaspí a tak beriem foťák, zaostrujem a fotím. Po prvom cvaku otvára oči, vyčítavo sa na mňa zadíva a odvracia hlavu. Zahanbene odkladám foťák, cítim, že som ho sklamal. On mi dôveroval, nechal ma sadnúť do kresla a ja sviňa ho fotím, keď on spí. V službe. 
Nechávam na seba pôsobiť regeneračné účinky ďalšieho plechovkového Prazdroja a už mierne zregenerovaný pomýšľam na cestu späť. Opäť ma čakajú kilometre brodenia po červenej značke, aj keď z kopca to ide o niečo ľahšie. Prichádzam na miesto kde viem, že ak zbehnem dole lesom asi 150 m, prídem opäť na zvážnicu a ušetrím si kilometre chôdze. Odbočujem z cesty do lesa a brodím sa polmetrovým snehom. Mám návleky a tak mi to ani trochu nevadí a dole strmým svahom sa brodí ľahko. Zrazu začujem zvuk, ako keď niekto otvorí na starej stodole vráta a vŕzgajú pánty. Zvuk sa opakuje a vidím hneď aj pôvodcu. Asi 7 m odo mňa sedí v snehu tetrov, chvost roztianutý, hlava bojovne zdvihnutá, škaredo na mňa zazerá a vrzúka. Vyťahujem foťák, ale nechce sa fotiť, ani trochu sa mu to nepáči, vyráža proti mne, hlava raz pri zemi, raz hore, ako naštvný gunár, alebo kohút. Vidím, že keby sa aj trochu nebál, hneď by mi natrhol sako. Spozoroval som už viac krát tetrova, ale zakaždým to bolo až vtedy, keď ťažko odletel z konára ďaleko predo mnou. A zrazu ten plachý vták sedí pár metrov odo mňa a snaží sa ma odplašiť. Chvíľu pozorujem to neskutočné prírodné divadlo a pomaly, pomaly ustupujem. Vždy, keď sa po pár krokoch obzriem, vidím tetrova s víťazne natiahnutým krkom, ktorý sleduje môj ústup, až kým sa mu nestratím z dohľadu. Ešte mu z diaľky zamávam na pozdrav, svet je malý, možno sa ešte stretneme. Ak medzitým narazí na debila, ktorý bude mať v rukách brokovnicu a v hlave chuť na tetroviu polievku, ...už sa nestretneme. Za chvíľu som opäť na zvážnici a za sebou nechávam hlboké veľkofatranské lesy aj so statočným tetrovom, ktorý zahnal votrelca.
Keby bolo čo najviac takýchto jarných víkendov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


...a spolu s ostatnými sa kochám krásou veľkofatranskej prírody.

Obrázok blogu


Psisko na terase zaspí...

Obrázok blogu


... smutne a vyčítavo sa na mňa zadíva a odvracia hlavu.

Obrázok blogu


...keby sa trochu aj nebál, hneď by mi natrhol sako.

Obrázok blogu


...sleduje môj ústup, až kým sa mu nestratím z dohľadu.

Obrázok blogu


...a za sebou nechávam hlboké veľkofatranské lesy...

Vladimír Ondík

Vladimír Ondík

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...chodím po zemeguli a pozerám čo kde kvitne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu