Na terase už sedia dvaja bežkári a dvaja českí turisti, ktorí zišli z hrebeňa na snehuliach. Objednávam si pivo a spolu s ostatnými sa kochám krásou veľkofatranskej prírody.
Psisko na terase zaspí a tak beriem foťák, zaostrujem a fotím. Po prvom cvaku otvára oči, vyčítavo sa na mňa zadíva a odvracia hlavu. Zahanbene odkladám foťák, cítim, že som ho sklamal. On mi dôveroval, nechal ma sadnúť do kresla a ja sviňa ho fotím, keď on spí. V službe.
Nechávam na seba pôsobiť regeneračné účinky ďalšieho plechovkového Prazdroja a už mierne zregenerovaný pomýšľam na cestu späť. Opäť ma čakajú kilometre brodenia po červenej značke, aj keď z kopca to ide o niečo ľahšie. Prichádzam na miesto kde viem, že ak zbehnem dole lesom asi 150 m, prídem opäť na zvážnicu a ušetrím si kilometre chôdze. Odbočujem z cesty do lesa a brodím sa polmetrovým snehom. Mám návleky a tak mi to ani trochu nevadí a dole strmým svahom sa brodí ľahko. Zrazu začujem zvuk, ako keď niekto otvorí na starej stodole vráta a vŕzgajú pánty. Zvuk sa opakuje a vidím hneď aj pôvodcu. Asi 7 m odo mňa sedí v snehu tetrov, chvost roztianutý, hlava bojovne zdvihnutá, škaredo na mňa zazerá a vrzúka. Vyťahujem foťák, ale nechce sa fotiť, ani trochu sa mu to nepáči, vyráža proti mne, hlava raz pri zemi, raz hore, ako naštvný gunár, alebo kohút. Vidím, že keby sa aj trochu nebál, hneď by mi natrhol sako. Spozoroval som už viac krát tetrova, ale zakaždým to bolo až vtedy, keď ťažko odletel z konára ďaleko predo mnou. A zrazu ten plachý vták sedí pár metrov odo mňa a snaží sa ma odplašiť. Chvíľu pozorujem to neskutočné prírodné divadlo a pomaly, pomaly ustupujem. Vždy, keď sa po pár krokoch obzriem, vidím tetrova s víťazne natiahnutým krkom, ktorý sleduje môj ústup, až kým sa mu nestratím z dohľadu. Ešte mu z diaľky zamávam na pozdrav, svet je malý, možno sa ešte stretneme. Ak medzitým narazí na debila, ktorý bude mať v rukách brokovnicu a v hlave chuť na tetroviu polievku, ...už sa nestretneme. Za chvíľu som opäť na zvážnici a za sebou nechávam hlboké veľkofatranské lesy aj so statočným tetrovom, ktorý zahnal votrelca.
Keby bolo čo najviac takýchto jarných víkendov.
...a spolu s ostatnými sa kochám krásou veľkofatranskej prírody.
Psisko na terase zaspí...
... smutne a vyčítavo sa na mňa zadíva a odvracia hlavu.
...keby sa trochu aj nebál, hneď by mi natrhol sako.
...sleduje môj ústup, až kým sa mu nestratím z dohľadu.
...a za sebou nechávam hlboké veľkofatranské lesy...