Dnes, 4.7.2009 sa chcem pozrieť, ako to v doline vyzerá a čo je tu nebezpečné. Dolina je málo navštevovaná, lebo je značne od ruky. Najskôr je potrebné vystúpať Jaloveckou dolinou, ktorá sa až v závere rozvetvuje a jej pravá vetva sa nazýva Parichvost. Vedie ňou modrá značkovaná cesta do Baníkovského sedla. Pri nekonečnom a strmom stúpaní do sedla vás určite napadne, ako dolina prišla k svojmu poctivému menu.
Už na začiatku doliny, pri prítoku Hlbokého potoka možno badať, že v zime tu boli krušné časy. Mostík je zlomený, stromy naokolo zváľané. Evidentne sem zbehlo čelo lavíny dole Hlbokým potokom. O nejakých 300 m vyššie sú opäť stromy zváľané a keď sa človek nimi prederie, naskytne sa mu otrasný pohľad. Celé dno doliny je pokryté vývratmi, snehom, dolámanými konármi a stromami. Stojím na niekoľko metrov hrubej vrstve snehu. Je riadne teplo, sneh sa topí a takto sa topí už celú jar a polku leta. Neviem si predstaviť, aká masa snehu tu musela byť v zime.
V závere sa dolina lievikovito rozširuje. Zbiehajú sa tu východné svahy Závratov, južné svahy Pachole a Baníkova, západné svahy Príslopu a Jalovskej kopy. Na týchto strmých travnatých svahoch lavíny naberajú veľkú rýchlosť a potom sa ženú úzkou, rovnou dolinou prekvapujúco ďaleko. Pod dojmom toho čo vidím nedá mi, aby som nezamentoroval a tak zamentorujem a zhrnul by som to takto:
Kým je na svahoch sneh, nevstupujte do doliny Parichvost!
"Lavína sa zrazu utrhne, v sandálkoch jej nikto nezdrhne."(Ivan Mládek)
Pozrite si priložené foto.
Aby bolo jasné, kto je tu doma a kto je tu na návšteve.
Prítok Hlbokého potoka naznačuje, že tu v zime bolo krušno.
Najväčšiu haldu snehu odtiaľ nevidieť. Tá je vyššie.
Tade sa valila snehová smršť a lámala stromy ako zápalky.
Všetko poctivo rozdrúzgané a premleté.
Keď vidím to rozmrvené drevo, nevdojak si spomínam na poučku, že najlepší spôsob ako prežiť lavínu je, pozorovať ju z diaľky.
Trčiace pahýle naznačujú do akej výšky bol sneh v čase pádu lavíny. Čo bolo pod snehom trčí dnes ako výčitka nemá, čo bolo nad snehom, lavína vzala kosou.
Pod snehovou masou preteká tunelom Jalovecký potok.
Tunel je miestami osvetlený preboreným stropom.
Pohľad hore dolinou. Z tohto smeru priletela lavína. Všimnite si, ako ďaleko sú svahy z ktorých padla.
Veľmi som mu neveril a radšej som ho podliezol.
Rozmarný alabastrový strop.
Rozprávkovému ujovi Mrázikovi sa zdal "tenhle spůsob léta ponekud nešťastný" a tak naokolo blčí júl, ale uprostred zelene stojí ľadový most.
Ujo Mrázik musel byť riadne namletý.
Z týchto travnatých svahov štartujú ničivé lavíny, naberajú rýchlosť a rútia sa do doliny Parichvost.
