Vedľa parkoviska ma upútal veľký zelený kontejner na odpad, zabezpečený proti medveďom. Okolie kontejneru bolo čisté, bez odpadkov. Keď som sa večer vrátil, kontejner už vyzeral takto:
Kontejner doničený, okolie špinavé, roztrúsený odpad. A to si urobil ty Karol a preto ti píšem.
Uvedomuješ si, že medveď, ktorý žerie z kontejneru si zvykne na ľudský pach a potom už neuteká pred ľuďmi, ale naopak, ide za ľudmi a dožaduje sa potravy? Lenže na kontakt s ľuďmi je medveď prisilný a nemá spôsoby a jednanie s ním necháva človeku stopy na duši i na tele.
Vieš, drahý Karol, chcel by som byť na chvíľu Pán Boh a prisahám, že by som bol milostivý a láskavý a dobrotivý, ale k tebe by som bol sviňa a ty by si bol prvý, ktorého by medveď pristavil. Chytil by ťa do tláp a keby ťa pustil, bol by si vyprázdnený na týždeň dopredu. A mal by si to aj za ušami.
To len, aby si chápal súvislosti.
Meno Karol som si vymyslel, neviem ako sa voláš, ani ako vyzeráš, ale určite existuješ a možno to čítaš. Viem si predstaviť, ako sa to stalo. Dovliekol si z chaty tašky plné odpadu, otvoril si dvierka a kontejnér plný, no čo s tým teraz. Odtrhneš čo môžeš, dokrivíš čo sa dá, šľahneš tašky s odpadom o zem, "tak vam treba, hajzli špinaví" a víťazne odchádzaš.
Pozri sa ešte raz na svoje dielo, ktoré ma oslovilo:
Ako to chceš ďalej riešiť, Karol?
Budeš žiť medzi nami ako zatajené prasa a tváriť sa, že s tým nič nemáš?
Ak nechceš, aby Jalovecká dolina bola známa tým, že tam žije synantropný medveď a prasa Karol, oprav to!
Najmä kôli sebe.
